Basnicky.sk

Píšem básne, za ktorými si stojím,
sú v nich veci, ktorých sa bojím.
Ale píšem aj o veciach, ktoré milujem
a práve tie k životu potrebujem.

Sú to veci obyčajného rázu,
odolné voči najtuhšiemu mrazu.
Nikdy sa nebudú dať chytiť
a len málo kto ich vie cítiť.

Málo kto ich vie prejaviť
a to stačí pred prechodom zastaviť,
zdvihnutím ruky Vám za to poďakujú
a vďaka Vám hneď krajší deň majú.

Sú to obyčajní ľudia tak ako my,
nie nebojte sa, nemám v politike záujmy!
Normálni ľudia tak ako ja,
ktorí nechcú byť sami, ale vždy dvaja.

Takých ľudí je dosť, treba ich len nájsť,
prejavím skutočnú radosť, ak to bude niekto z vás.
Možno niektorí prečítajú tieto riadky,
budú to ženy, ktoré chcú byť kamarátky.

Možno aj chalani ktorí dajú koment,
možno teplý, ale nie sme gayovia, to moment!
Pred pár týždňami by som najradšej, veď viete
a dnes moje myšlienky neostanú len v jednej vete.

Žeby mentálna dospelosť?
Nie, na to je ešte skoro.
Znie to ako pekná blbosť
a takých období bude ešte mnoho.

Rozmýšľam, či ju mám uverejniť,
že či sa vôbec bude niekomu páčiť,
či mi tieto riadky budete chcieť uveriť
a či to na moju obhajobu bude stačiť.

Romantické básne su klišé
a po poslednej skúsenosti ich dlho nenapíšem,
orientujme sa všetci na realitu.
...a komerciu ktorá vládne svetu :-)