Basnicky.sk

Prechádzam popri tvojom dome a v diaľke počujem ozveny detského smiechu tak tam sa mohli hrať naše deti. Keď som ťa mohla milovať nechcela som a teraz keď nemôžem milujem tak že mi to páli každý cit v tele. Každé zaváhanie znásobené tvojimi listami. A ja som nepísala, nehovorila a nechcela ťa vidieť stáť pred domom. Koľko nocí si tam presedel a čakal že otvorím. Nie ja som zatiaľ spala a nemyslela na to že ty vonku mrzneš. Koľko krát som dostala odkaz že budeš na našom mieste tak ako stále. Nechodila som nechcela ťa vidieť počuť vtláčať slzy do očí pretože ťa nemilujem. Dala som ti nádej a potom som ju sfúkla ako lupienok z ruže ktorá zvädla na našom stole. Keď si ma po prvý krát pobozkal a ja som ti to dovolila, lebo som ťa mala rada no nie milovala vyzeral si že si najšťastnejší chlap pod slnkom, a potom som utiekla. Zbabelo utiekla, nedala ti šancu ani povedať kto si. Nedala som ti šancu dokázať ako vieš milovať. Videla som len jeho ktorý ma ľúbil tak že mi každý večer lámal srdce na poly šla som spať v slzách a ty si plakal za oknom. Koľko krát sme mohli plakať v tú istú minútu. život je realita ktorá ťa ráno nebude čakať s otvorenou náručou aj keď o tom snívame a píšeme piesne. Teraz máš niekoho kto ťa miluje a ja som sama. Sama ako človek ktorý nikdy nemiloval. Pravda je opakom . A aj tak po večeroch počuť klopkanie len jedného páru topánok, nikdy nie dvoch. Odrazu keď som sa pozrela z okna nebol si tam a ja som sa pýtala kde je veď už tu mal byť. Mala som ťa len pre svoje ego ktoré sa tešilo že aspoň niekto na ňho myslí. Čím menej si chodil tým viac som mala otázok a keď si prestal chodiť úplne pochopila som, odišiel si a ja som sama. Volala som ti, nedvíhal si, písala som ti nečítal si, čakala ťa pred domom, ale nikdy som ťa nestretla len teraz keď sú Vianoce a každý si praje mať niekoho komu by na ňom záležalo, Bol si tam predo mnou a na otázku kto som, som nevedela odpovedať. To dievča ktoré si dávno miloval ale ono ťa nevidelo a nepoznalo. Povedala som len to nič a šla som preč, možno si si spomenul a sám seba sa spýtal bola to ona prišla za mnou ? Žiaľ už je neskoro. A tak idem spať s tvojimi listami pod vankúšom to je jediné čo ma teraz vie zahriať, aspoň tá spomienka Že kedysi si ma dokázal milovať.