Si nestála
nočná mora Tatier,
kladieš mi do rána
zväzky bielych svetiel
a stretávaš túžobných ľudí,
čo skúšajú vzbudiť
viac než jeden pohľad, dotyk, zmysel.
Dvestotridsaťštyri čísel
prejde tam a naspäť,
zvláštne, že mi chýbaš
keď si iba sem-tam milá.
Raz si ma už premenila
na draka
ale zabili ma
a teba chceli tiež.
Vstal som teda z tela
pre tvoje zúfanie a plač,
očistil zvyšky rán
a smial som sa,
len som sa smial,
keď si povedala,
že s ním nie si sama.
Dátum vloženia 19. 12. 2011 22:18nickmyname49
Unesená
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1731
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- unicorngirl
smutné a krásne. Moja obľúbená kombinácia
20. 12. 2011 00:28 - daisy35
rozprávkovo-reálna..páči
20. 12. 2011 07:43 - lajko71
pekná čo dodať
20. 12. 2011 16:33 - len a.
...je clivo romantická...také zvláštne čaro nesie,rozprávkovo-skutočné...možno vyvolá úsmev cez slzy-a určite zanechá pocit ,väčší či menší..ale zanechá
24. 12. 2011 01:02 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Ďakujem vám všetkým (Kofolka )
2. 1. 2012 12:54