Basnicky.sk

yot  Zobraziť/skryť lištu autora

Nečas samoty

Obraz na stene
prebodáva pohľadom,
opätujem
a pýtam odpoveď
na nepoložené otázky.
Mlčí.
Tak, ako vlastný,
vnútorný hlas.

Oheň v krbe
hreje, až páli.
Lúč slnka hodiny stratený,
šťastná hviezda
mrzne na chodníku.
Drobné sviece
hrejúc smútok v tvári,
sprevádzajú tanec prstov po hmatníku,
srdcervúcosť tlaku tichých drín,
povzbudenú v pachu lacných vín,
darov minibarov,
v samote náhlych,
krutých zím.
Dátum vloženia 17. 12. 2011 15:32
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1238
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. daisy35

    skúsim..prvá strofa sa mi celkom pozdáva..je výpovedná..v tej druhej rozsiahlejšej je veľa opisu,pôsobí to dosť nahustene,príliš veľa obrazov,dosť neoriginálnych a stráca sa v tom pointa..ale celkový pocit nie je zlý,taký zimný..

    17. 12. 2011 16:13
  2. plk.Rocky

    Mohol by si trochu preškrtať tú druhú strofu, nepáči sa mi forma. Hlavne mi tam nesedia tie rýmy, keď si už začal s voľným, mohol si v ňom pokračovať, zdajú sa mi rušivé. Ešte by som vypustil interpunkciu
    Ale prvá sa ti vydarila.

    19. 12. 2011 15:41
  3. yot (napísal autor básne)

    hej hej, interpunkcia je tam na figu. A chcel som trochu "umelecky" poukázať na ten melancholický pocit...ale asi mi to moc nevyšlo dik

    19. 12. 2011 17:50