Obraz na stene
prebodáva pohľadom,
opätujem
a pýtam odpoveď
na nepoložené otázky.
Mlčí.
Tak, ako vlastný,
vnútorný hlas.
Oheň v krbe
hreje, až páli.
Lúč slnka hodiny stratený,
šťastná hviezda
mrzne na chodníku.
Drobné sviece
hrejúc smútok v tvári,
sprevádzajú tanec prstov po hmatníku,
srdcervúcosť tlaku tichých drín,
povzbudenú v pachu lacných vín,
darov minibarov,
v samote náhlych,
krutých zím.
Dátum vloženia 17. 12. 2011 15:32yot
Nečas samoty
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1238
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- daisy35
skúsim..prvá strofa sa mi celkom pozdáva..je výpovedná..v tej druhej rozsiahlejšej je veľa opisu,pôsobí to dosť nahustene,príliš veľa obrazov,dosť neoriginálnych a stráca sa v tom pointa..ale celkový pocit nie je zlý,taký zimný..
17. 12. 2011 16:13 - plk.Rocky
Mohol by si trochu preškrtať tú druhú strofu, nepáči sa mi forma. Hlavne mi tam nesedia tie rýmy, keď si už začal s voľným, mohol si v ňom pokračovať, zdajú sa mi rušivé. Ešte by som vypustil interpunkciu
Ale prvá sa ti vydarila.
19. 12. 2011 15:41 - yot (napísal autor básne)
hej hej, interpunkcia je tam na figu. A chcel som trochu "umelecky" poukázať na ten melancholický pocit...ale asi mi to moc nevyšlo dik
19. 12. 2011 17:50