Basnicky.sk

Poznanie môjho bytia
je pod posteľou pohodené.
Sú tam aj ponožky čo smrdia letargiou
ten zápach pochová siluetu
môjho hrdinu, nočného fantóma ...

V izbe je aj kosť pre psa,
psa môjho otca
a predsa
by som dokázal ignorovať sa
a rozprávať sa
iba snimi.

Vonku prší a ten zožltnutý obraz
je ako odkaz
ako hlas
starého otca.

Kamarát zasa zabúdam
ten obraz nepredám
vlastnú rodinu tam mám ...

Na stole smrdí satira od Nohavicu
nechcem ani upršanú ulicu,
nepotrebujem kapucu
cez pol ksichtu ....

A možno som dnes niekto iný,
neviem čo mi v izbe teda smrdí.
A neviem ani kto je na obraze zobrazený
detoxifikácia mojej duše ma mení ....
Už som vraj není alkoholik
a nebudem ani slovný násilník.

Ten povraz ktorým som chcel zabiť sa
už je inde predsa,
a tak sa už ani nemôžem opiť
a prečo mam teda flašu v ruke prázdnu ?
Netrvalo mi to ani hodinu
a už si nič näpametám ani obsah tej flaše.