Basnicky.sk

andriska  Zobraziť/skryť lištu autora

Už ďalej nevládzem

To , že sme sa stretli si osud prial ,
všade bola tma iba Ty si tam stál.
Od vtedy viem , že ľúbiť budem iba Teba ,
že si môj vysnívaný muž a len Teba mi treba.
Že nieje náhoda , keď Ti chcem zavolať už Ty voláš mne ,
že k sebe patríme a že za našou láskou sa nám cnie .
Že vždy keď počujem Tvoj hlas , slzy zmáčajú mi tvár ,
že láska nie je len cit ale je to ten najvzácnejší dar.
Že dokým Ťa budem ľúbiť , kamaráti byť nemôžme ,
no vždy keď Ťa bude niečo trápiť , zavolať môžeš mne.
Aj keď nebudem s Tebou a nebudeš počuť hlas môj ,
vždy som v duchu s Tebou a som strážny anjel Tvoj .
Nikdy nedopustím aby sa Ti niečo stalo , nejaká Ťa trápila ,
urobila by som všetko čo by sa len dalo , aby som Ťa šťastným spravila.
Odpusť mi , že rozlúčiť sa na chvíľku s Tebou musím ,
nechcem Ťa stratiť a preto prestať Ťa milovať skúsim.
Ale nikdy neodídem príliš ďaleko , na blízku Ti zostanem ,
a potom budeme skvelý kamaráti , keď sa ja s toho dostanem.
Berme to tak , že idem len na liečenie ,
a neber to prosím Ťa ako posledné lúčenie .
Ja Ti ešte cestu skrížim , no teraz Ti len život otravujem ,
potichu sa priblížim , a za čakanie Ti poďakujem.
Dátum vloženia 8. 12. 2011 13:37
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1829
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre