Basnicky.sk

ja verím ľuďom a nie strojom
počúvam hlasy, mám snáď šum?
cinkot, čo by mi sluch môj asi
vedom v pád kolien by ma zrazil
len nad hamižným zazvíťazil
ja verím ľuďom, v duchu svojom
mám strojom veriť, kde je um?

nenosím zlaté v srdci teľa,
obraz jeho nechovám v snoch
i keď ma boh raz vyhnal z raja,
za poznania plod na stromoch
čo ma z nahoty a slepoty
vyzliekol priamo v hanbách strát
zostávam človek, verný len tým,
čo po pravde majú vždy hlad

núkam nič, zdá sa, obnosené,
no ak chceš vzhliadaj v trónov jas
i tak držím päsť pevne za tých,
čo hnetú znania rovný hlas
ak sladký motúz navíjajú
mačaťu jak si ty práve
len hľadím neveriacky, vskutku,
ťukajúc prstom po hlave.