Basnicky.sk

Keď v noci idem spať, je to jeden z mnohých prípadov, keď ma zo seba chytá závrat. Vždy sa ešte prinútim pozrieť do zrkadla. Ach, až mi mráz behá po chrbte! Výjavom, ktorý sa mi ukáže, nie som veľmi nadšená. Moju tvár neidentifikovateľného tvaru zdobí monumentálny nos a velikánske očiská, ktoré mi pri pohľade do zrkadla pripomínajú skôr hnedé golfové loptičky ako oči. Kruhy pod očami rozliate ako temperová farba. Pery mám červené sťa krv. No najviac čo na sebe obdivujem sú moje vlasy. Sú ako najkrajší hnedý hodvábny závoj, ktorý vždy vyzerá ako burina rastúca pri okrajoch ciest.
A ráno nevyzerám o nič lepšie. Ráno pri pohľade do zrkadla vidím neznámu osobu. Neviem, či má sklony upírom alebo mŕtvym. Radšej sa s kúpeľne presuniem do izby. Čas rýchlo beží. Tak tú neidentifikovateľnú tvár nalíčim.
Beriem tašku a rýchlym krokom idem na zastávku. V autobuse sa na mňa pozerajú ako keby som bola z inej planéty. Potom pomalým krokom kráčam do školy lenivá ako voš. Vyučovanie prejde ako voda.
Beriem tašku a s úsmevom utekám domov. Tašku hodím do kúta a na chvíľu vypnem. Keď si mám ísť písať úlohy môj úsmev sa zmení na kyslú uhorku. Mozog sa mi zmenší na malý oriešok. Po chvíli sa môj úsmev kyslej uhorky zmení na úsmev šťastia.
Moje kroky vedú do tajných a tmavých uličiek. Pustím si folk metal a hneď som šťastná ako malé dieťa keď dostane hračku. Po príchode domov vkročím do kúpeľne. Pozriem sa do zrkadla a poviem si: „Rozmazaná, ale som to ja!“