Basnicky.sk

V hĺbke svojej duše si prameň pravdy pestujem,
svoje činy si tam testujem.

Občas plačem ako ranený kôň,
že sa nemôžem skryť tam do tôň.
Bezradnosť ma mučí,
rozhodnosť sa so mnou lúči,
a strach vo mne pučí.

Cítim, že ma slabosť oslepuje,
do myšlienok nejedna spomienka vstupuje.
Tá madam Slabosť kričí:
"Čo sa čuduješ?
Všetkému sú na vine Tvoje sklzy!
Smiať sa dokážeš aj cez slzy."

Som v bludisku bez cieľa,
iba túžba ešte raz Ťa silno objať
sa na tom podieľa...

Aj keď svetlo v očiach jasné,
v duši si chránim
všetko to
nedotknuteľné a krásne.