Basnicky.sk

Stočená do kĺbka zovierajúc vankúš už ležím a
telo kričí: „Prosím úsporný režim!“
Cítim, že aj spomienky na Teba sú až prezreté
a napriek tomu,
že bunky v tele sú únavou zodreté,
Chcem, túžim oživiť ideu o nás,
aj keď viem, že je to pre dušu už otras,
aj krása – no tá je už pre mňa iba fiktívna spása,
už len jedna myšlienka,
rozvitá ako stobodkovaná lienka
a zrazu už len reset....stop,
utekám, kráčam po spálenej tráve,
ktorá jemne pod nohami praská a
v tom zozadu ten božský hlas:
„Konečne si späť v ríši snov, moja kráska....“ (autor:slepec)