Basnicky.sk

Som vonku, prší a ja tam sama kdesi sedím,
nepočujúc iných sa smiať,
počujem len svoje myšlienky, cítim svoje krvácajúce srdce pomaly umierať.
Nevnímam šum lístia, kroky prechádzajúcich ľudí okolo,
zamyslená hlboko nad svojím životom,
plačem a usínam tam v žiali hlbokom.
Počujem krik, obzriem sa okolo no nikoho na vôkol nevidím,
zrazu sa mi srdce zastaví, a už viem že to moje vnútro kričí, že teba už pri sebe neucítim.
Viem, znie to naivne, sú to len moje úbohé slová tíšiace môj žiaľ,
ale to všetko len pre teba, že som bola hlúpa,
a teraz mi ťa život vzal.
Ale ja som silná,
ja to všetko ustojím,
aj keď už nemôžem i nevládzem,
svoj žiaľ tam kdesi hlboko, naveky do minulosti pochovám...