Nikdy uz neuverim tvojim slovam o laske
pochybnym a istom klamlivym,
nenaucil sa si chapat moje myslienky,
neuverim viac tomu ze mi rozumies
neuverim viac tomu ze ma pocujes
neuverim viac tomu ze ma milujes
Dala som ti najcennejsie co clovek moze dat
dostal si to najviac co muz moze mat
nestacilo ti vsak ze to mas, a tvar nam dnes kropi dazd
neuverim viac tomu ze mi rozumies
neuverim viac tomu ze ma pocujes
neuverim viac tomu ze ma milujes
Citim sa ako list unasany vetrom,
ked vietor mi veje do vlasov,rozplyva sa pre mna tvoja krasa
rani ma to este i dnes, aj ked uz inou stala som sa
neuverim viac tomu ze mi rozumies
neuverim viac tomu ze ma pocujes
neuverim viac tomu ze ma milujes
Ked sa pozriem do zrkadla vsetko co vidim je telo bez duse,
zranena pycha, srdce bez lasky,
kralovna noci, pred ludmi ina, za oponou vsak zalostne prosi
vrat sa spat laska mojich temnych ciest, mojich bosych noci
neuverim viac tomu ze mi rozumies
neuverim viac tomu ze ma pocujes
neuverim viac tomu ze ma milujes...
Dátum vloženia 10. 2. 2006 20:04Loreta
Básen nemá vložený názov
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1680
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti