"Všetko sa môže zmeniť len ja nie
tak už sa s tým konečne zmier!
Nie som deň, čo na noc sa mení,
ani prostý cit,ktorý rýchlo sa zmení..."
Tieto slová zneli asi veľmi kruto,
a tak nechtiac pretrhla som puto,
ktoré spojilo by nas navždy a naveky,
teraz už ostali mi len smutné náreky...
Stále však pri sebe ťa vnímam,
a stalé o tebe len snívam.
Snívam a cítim akoby si tu bol,
však ostala mi len hudba smutných nôt...
Ostala mi len samota a spomienky,
ktoré ako mozaikové kamienky,
skladajú skladačku spoločného šťastia,
kedy aj duha zdala sa nám krajšia.
Teraz stratila som ťa navždy,
no nechcem byť ako človek každy,
čo stale len marne túži,
čo stále pre všeličo sa suži.
Preto teraz zdvihnem zrak, neplačem!
aj keď v srdci žiaľ mám,
svetu celému zas raz ukážem,
že žiaľ vôbec nepoznam....
Rozchod
dátum vloženia
9. 2. 2006 22:27
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah9. 2. 2006 22:27
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. l
pecka........
lubka
11. 2. 2006 10:49 - nereg. mrkwicka
velmi sa mi pači ta sloha kde su tie mozajkove kamienky..
hehe
11. 2. 2006 21:51
vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
