Basnicky.sk

Z očí padá kvapka - prší...
zrazu vyrástol ti smutok v duši.
Sklamané srdce zas puká žiaľom,
tvoje nádeje - zničné požiarom...

Keď kvapka na slzu sa mení,
len ty vieš, odkiaľ ten žiaľ pramení,
V tunely bez svetla zasa blúdiš,
ako vždy keď svoju nadej stratíš.

Ty vieš, že usiluješ sa márne,
keď jeho oči sa ti vyhýbajú,
Vieš, že zajtra zas budeš na dne,
keď neskryte sa ti vysmievajú...

So srdca ho ľubiš a on to vie,
ty stale si sama, no on nie.
Lásku davať a bolesť prijímať,
Ach prečo je tak tažke mať rad?

Zas preklínaš každú chvíľu,
čo si mu s láskou venovala,
zas preklínaš každú chvíľu,
keď si ho verne milovala...

Však stale z nehou budeš snivať,
o chlapcovi, ktorého zlo sa bojí,
o tom rytierovi v zlatej zbroji...