Basnicky.sk

Zmija

Okolo nohy priviazané vrece plné hnevu,
topím sa v hrôzostrašných bolestiach.
Nemám síl doplávať viac k brehu,
vybehnúť z tej vody von.

Ťaháš ma ku dnu, nestíham lapať dych.
bola si to predsa ty,
čo do srdca vrazila mi,
tisíc tupých dýk.

Nechaj ma žiť
o to posledné ťa prosím,
ako keby nestačilo
že lásku k tebe v srdci nosím.

Pľúca sa mi naplnili
vodou, krvou, smútkom.
posledný výdych,
koniec dobrým skutkom.

Nehybné telo,
dopadá na čierne dno,
pomstila sa ona,
zomrel on.

Poslední lupeň
z ruže vietor odvial.
Ostala s výčitkami,
on do neba sa pobral.

S úsmevom z tej výšky
na ňu hľadí,
ako tá zmija,
daľšiu obeť do svojej siete vábi.