Basnicky.sk

Už to bolo dávno čo sme spolu boli,
je to rok možno dva.
No stále ma to rovnako bolí,
a kruh denného stereotypu ma naspäť vsáva.

Bolesti hlavy a depresia,
sfetovaná večne.
Milovať sa bezpečne,
a všade len denná recesia.

Skúsim sa zobudiť zo sna večného,
no nezabudnem.
A precitnem do života chladného,
a srdce si nožom prebodnem.

Je dávno ten čas,
čo všetko bola gombička.
Už dávno vypadol mi tebou pohladení vlas,
a so mňa je alkoholička.

Prečo sa tak trápim?
Prečo toľko plačem?
Za tebou smútim,
pre teba s okna skáčem...

Lebo to tu nemá zmysel,
a už nový sa nenájde.
Žiaden hudobný priemysel,
a s láskou odišiel aj môj dobrodej.