Basnicky.sk

Vysoký, krásny ale osamotený strom
V jeho okolí nie je ani jeden dom
Stromček je sám ako prst
Nepomôže mu ani ten hlúpy krst

Na stromčeku už len jeden list ostal
Nik pri ňom ani na sekundu nezastal
Stromčeku od žiaľu všetky listy zhoreli
Konáre ho z toho až príliš boleli

Všetok smútok on v sebe dusil,
Že dievčatko pri ňom zastane vôbec netušil
Dievča sa o stromček pomaly oprelo
Do malej tašky sa ono pozrelo

Stromček nevedel čo ona chystá
Netušil, že jej duša nie je čistá
Dievčatko zrazu žiletku vytiahlo
Pozornosť stromčeka to pritiahlo

Dievča s na hodinky ešte raz pozrelo
No všetko dobré už v nej umrelo
Už v ruke drží tú žiletku ostrú
,,Nájdu aspoň moju kostru ?“

Otázka divná jej mysľou preblesla
Nakoniec k zemi úplne poklesla
Nedokáže sa ona len tak zabiť
Lenže bolesti, smútku a samoty sa nevie zbaviť

Pri strome kľačí a tíško ona plače
Stromčeku z toho priam až srdce skáče
Lenže na dievča len potichu pozerá
Dievča si ostatok citov pomaly orezá

Znova si odvahu na čin nabrala
Žiletku do ruky zas zobrala
Čiarku jednu malú si na zápästie spravila
Svoje havranie vlasy si pri tom napravila

,,A teraz to bude už rez konečný
Veď nik na zemi nie je večný .“
Už, už skoro spravila chybu osudovú
Keď v tom osud jej priniesol šancu novú

,,Dievča zlaté, čo ty tu robíš ??“
Nevidíš ?? Ja viem, že závisťou horíš
Opusťme spolu tento skazený svet
Tu nevyrastie ani jeden kvet

Stromček krásny, spravme ten krok spoločne
Spravme to krásne, rýchlo hlavne statočne
Nebudeme ten otrávený vzduch s nimi dýchať
Budeme spolu vo výške krásnej bývať

Veď hádam nebojíš sa smrti, či ?
Nebuď hlúpy! Otvor konečne oči !!
Nechce nik pre nás to dobré
Prestaňme konečne hrať tie takty štvordobé.“

Stromček dievčatku pomôcť vážne chcelo
Tak sa chcel pustiť do boja smelo
Lenže dievčatku prehovoriť do duše nie a nie
Iba stromček na čin presviedčala a upravovala vlasy havranie

Nakoniec spolu viedli veľmi dlhý rozhovor
Bolo to horšie ako nejaký horor
Dievčatko však svoju vojnu vyhralo
Presviedčanie na smrť plne zabralo

Keď odbila šiesta hodina
Ona sa na kolená zas hodila
Boha už len o jedno prosila
Aby svoj život konečne skosila

Posledný krát vzala do ruky žiletku
Pred sebou videla svoj sen, seba ako baletku
Svet sa jej zrútil a ona to vedela
Veď aj preto so žiletkou v ruke sedela

Do krajiny cudzej nemo len pozerala
Celkom rýchlo, tíško, smutne sa porezala
,,Dievčatko krásne, prečo si to spravila ?
Už ani vlásky si si nenapravila

Pozri ako krvácaš.. určite ťa to bolí
Teraz už zomieraš ?..už sa to nezahojí ??“
Dievčatko si na svoju smrť kýchlo
A posledný dych zo seba pomaly vydýchlo

Stromček bol z toho až príliš smutný
Veď bol posledný strom, s ktorým dievča bolo
,,Aj ja chcem umrieť, ved svet je taký uzrutný“
Jeho posledné želanie bolo ....