stojím na pokraji
ako som to zvládol?
naozaj neviem
jediné čo cítim sú nohy
otlačené šťastím
vyrástol som na jar spolu s kvetmi
a s nimi skláňam poklonu
jesenným hrám
stojím trocha nakrivo
smerom k životu vysielam
posledné ruky
snáď ešte dnes ...
ako prvé spúšťam slzy
nie som typ čo sa vrhá strmhlav
a už vôbec ten čo priznáva
prehrávam
otlačený šťastím
pozerám pred seba
neupravený úsmev
ešte raz ti zamávam
skurvený život
aké nedôstojne je byť sám
Dátum vloženia 20. 9. 2011 07:48lajko71
posledný klaun
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1752
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Janry
okrem vulg. v závere
príjemné čítanie ,páči
20. 9. 2011 09:35 - lajko71 (napísal autor básne)
vdaka janry
ten vulgarizmus tam ma svoje miesto ako ma miesto život v ludskej existencii človeka
20. 9. 2011 10:08 - daisy35
mne sa Tvoje posledné básne páčia...aj ke´d by sa dalo možno trochu preškrtať z tých často používaných slov..ale celkový dojem mám veľmi dobrý..cítiť vyrovnanosť a pokoj..dnes tu analyzujem,kopnite ma do zadku
20. 9. 2011 17:09 - daisy35
aj keď píšeš o smútku..cítim tam vyrovnanosť
20. 9. 2011 17:11 - Nepochopeny
Tak ja osobne vulgarizmus do básne nedávam, ale možno raz, kto vie. Tu mi to však sadlo ako šerbel na zadok : ) Čítal som, vravel si, celkom sa dá a odrazu bum, prišla tá úderka. Takže áno, skvelé
21. 9. 2011 12:59 - milson5
osobne sa mi páči, aj keď by sa tam určite dali nájsť pripomienky... je to klaun a to stačí
21. 9. 2011 20:50 - Ruža
mala som chuť sa na chvíľku vrátiť a prečítať si tvoje písmenká ...páčili sa veľmi
23. 9. 2011 00:00