Život je občas tak trocha skurvený
v autobuse smrdí od potu kuchár
ja smrdím tiež (premýšľam chvíľami)
čo ma tu ešte drží? (asi moja ruka)
Po schodoch vonku (alebo dnu?)
vystúpim znova- opitým krokom.
Hrajem sa so sebou, tú moju hru,
ruskú ruletu (nabitú brokom).
Výstrel a páľ, výstrel a paľ...
len si tak premýšľam (čo príde potom).
z mrdu som vzišiel, mrd ma aj vzal,
na mramor vyryjú- mrdol si so životom.
Posledná aktualizácia: 12. 9. 2011 23:21
Dátum vloženia 12. 9. 2011 23:14Kreion
Nikdy nebľač že nikdy
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1645
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- daisy35
voľáko nechytila
13. 9. 2011 16:46 - Kreion (napísal autor básne)
inu, nevydalo
13. 9. 2011 20:11 - daisy35
vidím ,že si z toho očividne nič nerobíš to je správny postoj
13. 9. 2011 20:14 - Kreion (napísal autor básne)
koľko ľudí toľko chutí a ja som sa len snažil experimentovať v štýle Krchovského
13. 9. 2011 20:32 - daisy35
hej..prepáč mi moju prehnane vtipnú reakciu
13. 9. 2011 21:09 - Kreion (napísal autor básne)
to je v péčku, raz nedám smajlíka a ty zobereš moju vetu so smrteľnou vážnosťou
13. 9. 2011 21:14 - daisy35
ma neseeeer
13. 9. 2011 21:16 - Mrakoplaš
keď už rýmy, tak aspoň s rytmikou
fajn, že skúšaš, pokusy často nevyjdu, toť jeden z nich, ale raz sa to podarí a budeš pán, samozrejme až po mne
13. 9. 2011 22:09 - Kreion (napísal autor básne)
mrakoplaš: si zvonil?
13. 9. 2011 23:04