Basnicky.sk

Našiel som strom. Bol to strom neobyčajný a zvláštny. Bol totiž zo skla a to nie je len tak k videniu na každý deň . Stál som pred kmeňom, ktorý hral farbami dúhy a pozeral sa skrz strom. Čo som vide? Spustošenú, zhorenú zem a za ňou sivé nebo na ktorom sa preháňali ťažké čierne mraky. Vrany krúžili na tej odpornej oblohe a ja som sa odvrátil od toho pohľadu. Na chvíľku som zanadával na sklenený strom . Prečo musí byť cez teba vidno a prečo som musel vidieť to čo sa skrývalo za stromom. Keby to bol obyčajný dub alebo javor, také aké sú v každom lese, nič by som nevidel nemusel by som odvracať zrak od pohľadu na koniec vekov.
Tak stál som tam a premýšľal čo bude ďalej, už som sa neodvážil pozrieť na široký kmeň rozprestierajúci sa predo mnou a tak hnaný nekonečným nutkaním ešte raz zrieť tento neobvyklý pohľad som pozrel s nádejou do koruny stromu . Snáď s nádejou že tam uvidím plody toho divu. Snáď priehľadné jablká krištáľovo sa lesknúce na sklených vetvách . Čakal som jemný pohyb skleného lístia ako ho unášal vánok. No nič strom bol mŕtvy ani sa nepohol . Neboli na ňom žiadne plody , nič ...
Pristúpil som bližšie a dotkol sa konára čo sa skláňal nado mnou . Dotyk bol ako som čakal, studený a mierne vlhký, vôbec nie príjemný dotyk živej hmoty . Len zbytočná snaha podobať sa životu ktorá končí pri tak obyčajnej veci ako je dotyk. Keby som sa dotkol v lese spráchniveného starého duba, ten dotyk by mal v sebe viac života a viac krásy. Toto bola smrť.
Tak takto to vypadá studené a prázdne . Tak bude vypadať naša večnosť a skrz ňu bude v odraze svetla vidieť posledné umierajúce dni zeme a času.