Basnicky.sk

Keď som Ťa prvý krát stretol
asi to bol...hlad...
čo viedol moje kroky
k bufetu.

Ako vo filme, keď spomalí sa čas
ty pohadzuješ vlasmi
a v pozadí hraje nejaká sladká kravina.

Nie, to je len moja mp3jka
v ušiach
a pravej srdcovej komore.
Jožo si práve vypeká refrén
láska láska,
odhaľ svoj závoj pestrý.

Ja si vypekám suché pery.
A stiahnuté hrdlo.

Som príliš obyčajný
a ty neobyčajná
ako Airwaveska pri žuvačke Pedro.
A aj taký tvrdý.

Keď Ťa Boh modeloval z hliny,
musel byť nadržaný
ako stepná koza.
Týmto mu ďakujem.

Jožo Ťa vidí kráčať lúkou
dúhovou.
Ja Ťa vidím kráčať preč.

Hej hej hej, vráť sa! Kam ideš?
ach...nepočuješ Joža...
..ďalší mizerný scénár.

Ešte že to facebook istí
a jeho chat
lebo realita stojí za hovno.
Ako ja.

Ty to možno ešte nevieš,
ale ja budem tvoj tisíc a jeden krát.
Tisíc a deväť
ak počítaš aj prestupné roky.

Ale ty zas musíš preč,
že vraj spať,
už ani facebook nie je istota.

Internet ti už nestačí,
chceš viac.
Večer zostávaš so mnou,
klameš mame,
že zmeškala si autobus
eeeh...to sa predsa stane.

Horúca čokoláda a ty
znásilňuješ moje pery.
A krvný obeh.
A lavičku.

Po nociach v posteli klameš
slnko
že ešte nemá výjsť
a mňa
že sa ti nechce spať.

Bože, ty si vlastne taká zlá!
Taká zlá
až Ťa milujem!

Si moja zvrátená
krásna
dokonalá...
...a milujúca.
A si jediná osoba
ktorú nepošlem
do péčka
keď ma budí.

Takto veľmi Ťa ľúbim.

A chcem s tebou žiť
minimálne do smrti,
možno aj dlhšie.
Ak to výjde.
Milujem ŤA.

A moja odpoveď je ÁNO. :)
Môžeš zjesť posledný cukrík.