Koniec koncov
niečo som sa naučil
v bázni svojej lásky
v jej vrtkavom náručí.
Už neverím pohľadom
a úsmevom na srdci
lebo len klamstvo
ma dodnes obdarúva.
Krásna tvár nie je všetkým
po čom som vždy prahol
a čo som vždy túžil
objímať a chrániť.
No predtým než som začal
zrútili sa steny pod náporom
a ja ležím pochovaný
pod troskami svojich snov.
Ešte kým som nezhasol
vyvesím bielu vlajku
a naposledy odovzdám
čo som niesol pre teba.
Nepoznám inú
aj keď poznáš iného
tak aspoň prijmi odo mňa
život v tomto výdychu.
Dátum vloženia 13. 8. 2011 11:27nickmyname49
Posol
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1173
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nickmyname49 (napísal autor básne)
09. 06. 2009
13. 8. 2011 11:27