Basnicky.sk

Modré oči stále mi svietia, vlasy čo oči tvoje rozsvietia,
pery čo neustále na tie tvoje myslia, nos čo vycíti všetky priehlbiny tvojho srdca.

Ruky čo chvejú sa keď ťa vidia a ešte viac keď ťa cítia.
Nesmelé pohyby, zmiešané pocity, obavy zo strát, či ľahké dúfanie,že všimol si si ma aspoň niekoľko krát.
No vždy keď ťa stretnem nechcem byť to neznáme dievča čo prechádza vedľa teba, chcem byť dievča čo pozná ťa ako samú seba.

Túžim byť milovaná no z časti aj tajomná a nepoznaná.
Chcem byť ako rieka, ticho sa prelievať životom, so šťastným pocitom.
Chcem žiť si jednoducho a skromne, hlavne s tebou hoci veľa chýb je vo mne.
Založiť si rodinku, starať sa o každú kvetinku.
No ty stále netušíš kto som, chodíš popri mne len so sklopeným nosom.

A moje sny pomaly topia sa v slzách čo mi stekajú dole líčkami, vonku na lavičke sedím a netuším čo ďalej s mojimi túžbami.
Schúlená ticho tam sedím a netuším čo bude diať sa ďalej, čo spraviť mám a prečo strácam všetku nádej.
Nepoznaná, stále som pre teba len nepoznaná.

Ticho zachvátilo ma už celú, nevnímam ani lastovičky čo jemne spievajú pieseň jedinú, momentálne je moje útočisko jedine táto lavička.
Keď už ma napadne aspoň na chvíľu zdvihnúť zrak v tom okamihu prichádzaš stále bližšie ku mne, a ja mám pocit, že som v sne, v tom sadneš si vedľa mňa a ja netuším či je to osud alebo úplná náhoda.

Chytíš ma za ruku, a moje oči sú ako kvet v rozpuku,
a keď povieš že nemôžeš bez mňa žiť, a nechceš zbytok života sám prežiť, ostávam v úžase.
Práve to ja som bola zrejme tá čo som nevnímala okolitý svet a ty si stále dúfal že budem tvoj prekrásny kvet.

Konečne všetko sa mi vyplnilo a šťastie ma zachvátilo, milujem ťa nenormálne a všetko čo som si naplánovala mi je už nedohľadne.
Spolu prežijeme svoje životy, proste iba ja a ty. :-*