Basnicky.sk

ako Tristan a Izolda
konsolidujeme oblačno
a neretušujeme pritom výšiny
patríme do minulosti
fyzického zdieľania


pred neskorým zavčasom
a po predčasnom zajtrajšku
na dopadoch riek
ktoré schyľujú
jednotlivé úskalia



vidia nás tí čo nás nepočujú
a tí čo nás počujú tak nevidia
to akí naozaj sme
to čo nás naozaj dotvára



za plátnom tvojich rúk
za plentou mojich dýchaní
tam niekde teraz sú...



hodnoverné scény a dokonalé frézie
výchovy pier,ktoré od bozkov razom uhynú
schematické tézy a spôsobené lézie
antivíry šialenstva
čo s bolesťami uplynú




a tí čo nás vidia nevedia
a tí čo o nás vedia necítia





to akí naozaj sme
to,čo nás naozaj dotvára...