zatvorte bránu, mne zmiera dych v hrudi
v žilách krv čo bola, už len hnis prúdi
stotisíc úsmevov, milión vzdychov
odišlo spolu s ňou, potichu, s pýchou
zatvorte srdcu už, spráchnieva svalu
tá čo sa sľúbila za večnú, stálu
odišla a ja tu alibi hľadám
vraviac si, postav sa, plaziaci padám...
zmeravia dotyky, mŕtvic sú pery
vravela, neverím, teraz už verí?
utratiť šľachetné vo mne to zviera
čo už len, trápi sa, kňučí a zmiera
táto noc naveky cit vo mne zlomí
ak zaspím, vzbudím sa citovo chromý
nedopusť bože viac srdcu sa zhatiť
lepšie je vychladnúť, jak seba stratiť
Dátum vloženia 4. 8. 2011 01:53sebaboh
TÁTO NOC
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1566
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti