Basnicky.sk

Pri ženách som bol vždy plachý,

samé nie, samé krachy.

Už len pre ten pocit blažený,

poradia mi ako na ženy.


Kázali mi reku,

hladiť ju po drieku.

Snáď zabralo moje pižmo,

keď tu čaká sama ležmo.

Začnem zľahka smerom dole,

nohy celkom, celkom holé.

Nervozita zo mňa dýcha,

ona chladná, zatiaľ tichá.

Ruky jemné, ale k svetu,

tam kde majú tam sa pletú,

stožiar hore ani jachta,

predo mnou je už len plachta,

vzápätí ju strhnem razom,

prekvapený prudkým mrazom,

až pri samej zimnici,

zistím, že som v márnici.