som len pohladenie po líci
od jarného slnka
ako letní vánok
v poludňajšej páľave
rôznorodý ako
farby jesene
a prítulný ako
vločky padajúce za golier
zvonár od matky božej
v ohavnom obleku
ochotní podeliť sa
aj o poslednú obličku
nestojím za to
pozrieť sa
jeden krát
a nemusím si dávať
druhé šance
ale viem
že som to
ja.
Dátum vloženia 22. 7. 2011 00:14karolko
autobiografia/alebo pohľad do vyleštenej čaše)
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1330
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti