Bozkávame sa v kostole
uprostred omše a bez miestneho kaplana
teritórium spojenia
obsadzujeme nastálo.
Ak máš pocit že uhýbam
tak zaplň moje ústa tvojimi
urob to raz a potom to zopakuj.
Nechám sa zjesť tými chuťami
čo nazývajú vášňami
nechám sa niesť tam
kde zostaneme svojimi.
Niektoré svetlá sú zhasnuté
a ja viem,že v tme neuvidím záblesky
pocítim na vlastnej koži
bozky a dotyky
intimity nežností.
Porušujeme zákony.
Obaja dnes.
Obaja v rovnakej veľkosti.
Dátum vloženia 18. 7. 2011 19:53Daniell.
Spriaznení
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2064
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- lajko71
neviem myšlienka sa mi aj páči ale spracovanie ako by si sa niekam ponáhľal
18. 7. 2011 20:13 - Dee Ann
mne sa to v celku páči téma fajn, ale to spracovanie...mám pocit že začínaš písať iným štýlom. Ale páči sa mi
18. 7. 2011 21:38 - Janry
záver
19. 7. 2011 07:32 - Levica
záver ma dostal
19. 7. 2011 11:50 - Daniell. (napísal autor básne)
ďakujem
20. 7. 2011 08:56