Basnicky.sk

to stojaté ticho
s dekoltom poodhaleným k strácaniu
v ňom víria myšlienky
i náhoda omieľavého
sľubu


kedysi si to vedela


že včerajšky uplynú
a zajtrajšky nikdy neprídu
Boh mi ťa toľkokrát sľuboval
a toľkokrát dával nádeje


len pamätaj


ak podľahneš láske tak uvädneš
tak ako kytica bez pár kvapiek vody
dojmeš ma k slzám a zabudneš
srdcia sa roztopia
v prímerí nelogickej zhody



pamätaj




včerajšky uplynú
a zajtrajšky nikdy neprídu...