Sedím a k nebesiam dvíham čašu,
Pripíjam si s priateľmi na silu času,
Sedím s priateľmi a predsa som sám,
Oslepený bolesťou si z čaše ďalší hlt dám,
Pomyslenie na minulosť mi bolesť prináša,
Opitý myšlienkami mi zrak do zeme zanáša,
Bohovia sa s mojim osudom hrajú,
Bez nadeje ma kráčať nechajú,
Oheň planie a ja myslím na teba,
Bez nasej lásky ja moja budúcnosť šedá,
Král noci na mňa pozerá,
Jeho oko mesačne padá na moje ramena,
Sedím a k nebesám zdvíham čašu,
Slzy mi padajú keď si spomeniem na minulosť našu,
Keď zem vypije poslednú kvapku mojej krvi,
A pominie bolesť čo ma drví,
Naposledy ta pocítim na mojej hrudi,
Sedím s priateľmi a predsa som sám,
Musím splniť úlohu ktorú tu mam,
život za ten tvoj rad položím,
No teraz ešte nejaké polienka do ohňa naložím,
Tábor plný bojovníkov odhodlaný padnúť,
Len aby nám ta horda nemohla domou ukradnúť,
Sedím medzi nimi a myslím na teba,
No vrátiť sa k tebe už vážne nedá.
Dátum vloženia 24. 6. 2011 23:53Veles
Posledné myšlienky
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1670
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- PrieNick
Po radikálnom preškrtaní a vynechaní otrasného rýmu, by sa teoreticky dalo niečo z toho vykresať tak, aby sa zachovala aká - taká myšlienka,,, inak je to veľmi slabé...
25. 6. 2011 10:06 - krasovlaska
Neviem, ci z vycerpania, ale uz po precitani prvej strofy mi tato basen akosi nesedi...prepracovala by som ju. By som ju zriedila a hlavne vynechala ten nuneteny rym, ktory strasne rusi.
26. 6. 2011 21:45