Basnicky.sk

Odpusť
za všetky moje chyby
ktoré možno nerátam
iba ticho zakrývam.

Viem, že niekde
trpia iní
a tu
viním nedbanlivosť
že hrá život
bez zázrakov.

Prázdny riadok
a len tisíc vdychov
z narýchlo
postavených písmenok
kráčajúcich za tebou.

Ozývaš sa nádherou
a kúty hraníc
už nie sú tak vzdialené
ako kedysi.

Sme ruka v ruke
smerom na my,
nachádzame stratené
nech zostáva navždy,
nech podopiera stavby
z našich rozhodnutí.

(lebo tvoje oči,
lebo všetko, čo si,
čo ťa tvorí
dýcha ako ja)

Nesiem si ťa od mája
voňavú, posypanú kvetmi
cez brány, dvere, prahy
a tým viac zapájam
každý kúsok snahy
udržiavať rovnováhu
aj keď ma občas mätú zmysly
z búrky nado mnou.

Pokropí nás, obleje,
a vtedy tvoje závoje
vykvitnú, položia život
pre nádej,
že svitanie je
na dosah
aj pre nás dvoch.

Ticho nepotrvá večne,
je len krátkou medzerou
s nádychom na krajšej ceste
bez prachu.