Tak by som ti hovoril
láska
za čo mi stojíš
a sedíš
za čo som sa ti vydal
do rúk
a koľko mi to všetko
dalo síl.
Poviem ti
že ťa milujem
poviem ti
že maľujem
na župany
tvojej mamy
srdiečka.
Pobozkám ťa na viečka
a odídem do teba
hľadať spojenia
a keď ich nájdem dovedna
takmer nekonečný počet
poviem si že možno nie je koniec
vôbec daný.
S nami
je to noc a deň
keď náš polotieň
zostáva len jeden stály,
keď púpavy už vytrhali
oči zaľúbených
a možno naopak
sa dá posádzať
milovanie
a rásť
kdesi do neba.
Ako modlitba
nech nás chráni,
nech nám nič zlé nezabráni
tvoriť zámky, hrady,
trhať plody zo záhrady
a deliť sa o pokoj
čo kvitne navôkol
života.
Dátum vloženia 17. 6. 2011 22:34nickmyname49
Z nášho spoločného života
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1848
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- lajko71
tak v prvej strofe láska pôsobí tak lacno pretože strofa sama o sebe je už dosť sladká
druha strofa fajn ,tvoja
tretia strofa bez viečok prosím!
štvrtá strofa 2 krát keď neplní svoj účel kľudne to môže byť aj bez druhého keď a čitateľ si to ani nevšimne že si ho škrtol
záverečná strofa ako nemám nič proti slovu ako ,ale ak chceš použiť ako musíš mu dať zmysel a tu nedáva
zaver určite bez života prišiel mi veľmi nasilu
inak vcelku páči
18. 6. 2011 07:22 - daisy35
druhá strofa..
18. 6. 2011 22:09 - papilio_ulisses
zobral som do úvahy myšlienku a celkový dojem. Vyvolalo to u mňa pocity..., proste si sa trafil.
19. 6. 2011 08:46 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Ďakujem
23. 6. 2011 12:11