Basnicky.sk

nickmyname49  Zobraziť/skryť lištu autora

Z nášho spoločného života

Tak by som ti hovoril
láska
za čo mi stojíš
a sedíš
za čo som sa ti vydal
do rúk
a koľko mi to všetko
dalo síl.

Poviem ti
že ťa milujem
poviem ti
že maľujem
na župany
tvojej mamy
srdiečka.

Pobozkám ťa na viečka
a odídem do teba
hľadať spojenia
a keď ich nájdem dovedna
takmer nekonečný počet
poviem si že možno nie je koniec
vôbec daný.

S nami
je to noc a deň
keď náš polotieň
zostáva len jeden stály,
keď púpavy už vytrhali
oči zaľúbených
a možno naopak
sa dá posádzať
milovanie
a rásť
kdesi do neba.

Ako modlitba
nech nás chráni,
nech nám nič zlé nezabráni
tvoriť zámky, hrady,
trhať plody zo záhrady
a deliť sa o pokoj
čo kvitne navôkol
života.
Dátum vloženia 17. 6. 2011 22:34
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1848
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. lajko71

    tak v prvej strofe láska pôsobí tak lacno pretože strofa sama o sebe je už dosť sladká

    druha strofa fajn ,tvoja
    tretia strofa bez viečok prosím!

    štvrtá strofa 2 krát keď neplní svoj účel kľudne to môže byť aj bez druhého keď a čitateľ si to ani nevšimne že si ho škrtol

    záverečná strofa ako nemám nič proti slovu ako ,ale ak chceš použiť ako musíš mu dať zmysel a tu nedáva


    zaver určite bez života prišiel mi veľmi nasilu

    inak vcelku páči

    18. 6. 2011 07:22
  2. daisy35

    druhá strofa..

    18. 6. 2011 22:09
  3. papilio_ulisses

    zobral som do úvahy myšlienku a celkový dojem. Vyvolalo to u mňa pocity..., proste si sa trafil.

    19. 6. 2011 08:46
  4. nickmyname49 (napísal autor básne)

    Ďakujem

    23. 6. 2011 12:11