Basnicky.sk

Vždy tak osamelá a tak prázdna
cítim sa byť v tieni , kam žiara tvojej lásky už nehreje.
Tak zima tu je a tak smutno,
je to pocit , ktorý si nikto zažiť nepraje .
Úzkosť moju dušu zviera,
ťažko sa dýcha...
myšlienka myšlienku strieda.
šťastie ma obchádza oblúkom širokým,
v hlave zvuk ostrý ako po tabuli krieda..
Stojím, premýšľam a zármutok neodbytný
doprevádza moje kroky... tam a späť..
keby sa to všetko vrátiť dalo
všetko to, čo otočilo naruby náš svet.
Neistota pevne omotáva celé moje telo
odvaha v okovách je spútaná.
Snažím sa vyslobodiť,
no snaha moja márna je, bezbranná.
Iba silná viera v začiatok nový
teraz pomyselné stebielko záchrany mi dáva
Len blázon sa usmieva ďalej,
keď potrebnej radosti sa mu nedostáva..
Bolestný stav duše, ktorá pocit má..
že niečo v hustej hmle zabudnutia sa stráca
a krásna spomienka na chvíle šťastné
sa neustále vracia.
Niet chvíle aby som nemyslela na teba
a na všetko s tebou spojené..
Nechcem ťa stratiť .
chcem ďalej prežívať tie chvíle slasťou opojené.
Viem, že čas je teraz liekom,
ktorý pozvoľna hlboké rany lieči..
No pre mňa je každá sekunda
ďalšia bolesť v srdci , na ktorom úzkosť kľačí.
Si pre mňa všetkým krásnym,
čo si len človek dokáže predstaviť.
Slová, ktoré by dokázali popísať lásku moju
nikto iný nedokáže vysloviť.
Milujem ťa .. tak čisto a silno
ako len žena muža milovať dokáže
No teraz všadeprítomné obavy
moje prejavy lásky tlmia ..
Nikdy už nechcem písať tieto rýmy..
nikdy už nechcem opakovať chyby svoje.
Teraz sa len topím v myšlienkach
a dúfam v odpustenie tvoje..