Basnicky.sk

nothing  Zobraziť/skryť lištu autora

Pančuchy

Neverím,
že príde čas,
ktorý si mi sľuboval,

že zapadne slnko,
len pre nás
a jeho obraz
si ponechám

v srdci uchovaný.

Ako prales bez stromov
a divej zvery,
samotou umlátená

je sama,
bez úchytky
s 5timi prstami

moja a jeho ruka.

Skrotené pančuchy,
ktoré bolo ťažké naučiť
poskladať sa do topánok

vejú ako vlajka
na dne priepasti
s hladnými levmi.
Dátum vloženia 15. 6. 2011 17:55
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1685
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre