Neverím,
že príde čas,
ktorý si mi sľuboval,
že zapadne slnko,
len pre nás
a jeho obraz
si ponechám
v srdci uchovaný.
Ako prales bez stromov
a divej zvery,
samotou umlátená
je sama,
bez úchytky
s 5timi prstami
moja a jeho ruka.
Skrotené pančuchy,
ktoré bolo ťažké naučiť
poskladať sa do topánok
vejú ako vlajka
na dne priepasti
s hladnými levmi.
Dátum vloženia 15. 6. 2011 17:55nothing
Pančuchy
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1685
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti