Uzkost ta nuti schovat sa,
ukryt sa pred svetom.
Bojis sa slnka,zufas
a utekas pred letom.
Uz nepoznas lasku,necitis...
rozpravas holubom.
Zijes vraj inak,samotne,
vyhybas sa ľuďom.
Tvoja tvar dlho sa nesmiala ,oci sa neleskli.
Vrasky ti stale pribudaju,co nevludne tyzdne ti priniesli.
Sklamany zivotom,okradnuty laskou,
zmoreny zivotom,zase s novou vraskou.
Zamkol sa do ticha,uväznil do ziaľu.
Čas mu uz netyka...
uz citi uľavu.
Dátum vloženia 3. 2. 2006 18:09sunlight
Básen nemá vložený názov
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1853
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- DhaRma
za jedna ako vždy
6. 2. 2006 17:35 - Ronaldinho
je to fajn...podarila sa ti
10. 2. 2006 19:08