Basnicky.sk

Keď cítim ako samochvála zapácha a sebeckosť bolí, mám chuť nájsť si miesto odpočinutia niekde, kam nezasvieti jediný slnečný lúč, nepadne ani kvapka dažďa a kde samoľútosť zožiera aj tých samých prvých v rebríčkoch ľudí.

Ale mňa páli na tvári jazva, že som chcel byť vždy ako oni, prispôsobiť sa svetu, aby som získal moc a blahobyt, aby som mohol žiť bez hraníc, ale napriek tomu obyčajným rodinným životom. Deti by mali radi svojich rodičov, nepriečili by sa rozumným slovám a vlk by si na nich po každý raz rozbil hubu. Manželku by som miloval viac ako seba, pretože by mi dávala pocit výnimočnosti, bola by na mňa hrdá za každý čin, s vedomím, že polovica toho, je jej zásluhou.

Nebol by som nič len zostarnuté lístie v strede jesene na strome života na poslednom, najvyššom poschodí.

Nie, nemám plány. Život je hra strán a ja som odjakživa stál iba na jednej. Na tej správnej, ktorá súdila, odsudzovala, popravovala a velebila úspech dať iným, čo im právom patrí. Vedel by som s tým žiť, keby som sám nebol prvý popravený a pohodený do kafilérie.

Ľutoval som svoje skutky, ale aj nenaplnené myšlienky a celý svet bez Boha. Drasticky som sa zmenil láskou a nebolo to len dobré. Nemôžem klamať, som posadnutý cieľom získať si iný život, srdce, dušu a celé ich mať pre naše šťastie. Túžim vyhrať bezmedznú ľudskú lásku a celú jej myseľ zaplniť svojou a trvať na tom, aby to aj ona urobila mne. Ako inak si môžem povedať, že za niečo stojím, ak nemám nikoho, kto by mne stál za všetko.

Ak urobím chybu, zabolí to mnohonásobne viac. Ak ona, neprežijem.

Chcem svoj svet v inom, byť celý rozložený v každom kúte, brať svoje slová vážne, znášať svoje šťastie k jej nohám a nechať ho žehnať jej hrdosťou.

V niečom sa však mýlim. Človek nie je taký. Má rád svoje prednosti, často iba vo vzťahu k iným. Ak poviem, že ľudia sú supy, hovorím iba o jednom, ale sú aj psy, pumy... sú to ľudožravé šelmy zmutované nepriaznivým prostredím na dokonale cenný a využiteľný odpad rozmnožujúci sa geometrickým radom bez cieľa, bez zmyslu, pre ktorý to vlastne robia...

Nie som vyvolený, ani Mesiáš. Občas na mňa sadajú muchy, ako aj na vás. Ale túžim za niečo stáť. Túžim byť v mysli jedného jediného človeka cenný ako nič iné na svete. Chcem byť prítomný na premenení človeka na vyššiu bytosť a milovať a byť milovaný stvorením Boha, čo bdie nad nami a vie ako to všetko chodí...

Potrebujem rešpekt a byť rešpektovaný, vraziť hadovi do úst klin a vyvliecť ho z kože, zasadiť semeno a vidieť ho rásť z potu tela a uchovať si česť byť pravým strážcom bytia mojej ženy.

Byť, aby som mohol zomrieť bez pocitu viny a samoty, bez beznádeje a choroby z mála danej a prijatej lásky.

Snažím sa ešte žiť, pokiaľ to má zmysel...