Chcel by som sa dotýkať
bezbrannosti
na stonkách kvetov
a položiť svoje ramená
na tvoje oblaky
z čistej nehy ušité
pre mňa jediného.
Snívam,
stále sa mi zdá,
že to ešte len príde
ten bezstarostný pokoj
čo rozvíja verše
do skutočnej hĺbky
nášho života
a s každým nádychom
mladnúť láskou
v očiach, perách,
v končekoch prstov
zamotaných v sebe.
Tak to hrá
ako večná krása
a tá sa rozprestiera
skrz naše polia
kde raz posadíme túžby
čo vyrastú v splnené priania
a z odovzdania budeme
stále živí
premieňať chýry
o láske
na príbehy z nás,
spomienok,
ciest cez lúky divých kvetov,
stratených sýkoriek
a vrelých bozkov
dvoch sŕdc.
Dátum vloženia 11. 6. 2011 13:55nickmyname49
Zďaleka a zblízka
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1932
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- lajko71
to je náš nicky
11. 6. 2011 14:55 - krasovlaska
To to sa lubi
12. 6. 2011 21:26 - nickmyname49 (napísal autor básne)
ďakujem obom
13. 6. 2011 09:35