s ktorými súperím
sú posledným vzpriamením
mojej nádeje
proti svetu
visiacim na hrane
citu.
Tak či tak
sa vlci zídu
k svojmu splnu
a zavyjú príbehy
s ťažkým koncom
a do našich úst
sa dostanú ihly
z cudzích sŕdc.
Svoj život som si strážil
slovami, skutkami
a prilbou na hlave.
Stratil som ju
aby som ťa mohol lepšie vidieť
a mohol urobiť veci
o ktorých sa nám snívalo.
Ak pršalo,
prepáč mi mraky,
zastrel som,
aby ťa nenašli.
Píš mi
na rozlúčku,
už len jeden papier
medzi nami
zostáva prázdny.
Spi, láska,
prišiel koniec.
Dátum vloženia 9. 6. 2011 20:36nickmyname49
Šance
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1957
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- lajko71
pekná ,len ten koniec čo ja viem veľmi mi nesadol ,ale chápem autora ,lebo aj ja občas ukončím báseň riadnym klišé ale o jeho hĺbke viem iba ja
10. 6. 2011 07:40 - medea
Veľmi pekné, krásne
10. 6. 2011 08:35 - krasovlaska
Stvrta strofa akosi straca tu lahkost od ostatnych, zda sa mi neforemna, inak velmi pekne.
10. 6. 2011 10:07 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Máš pravdu, lajko, vystihol si to dobre... v podstate ide akoby o list či vyrozprávaný príbeh jednej osoby tej druhej, pričom v reálnom živote sa málokto vyhne takým frázam a dovolím si tvrdiť, že veľmi často ľudia používajú klišé a frázy tomu podobné... lebo nejde o umeleckosť, ide o pocity, podporu, pochopenie... a to sa dá asi najlepšie priamo bez skrášlenia "cudzím" umeleckým/poetickým jazykom...
Ďakujem vám všetkým trom za komentáre (Kofola Citrus )
11. 6. 2011 13:27