Basnicky.sk

Prihlásil som sa na túto stránku,
hľadal som si kamarátku
a tu som našiel práve Teba,
akoby blesk z jasného neba.
Ihla v kope sena
ostatnými užívateľmi obklopená,
na konci mala deviatku
a tá patrila milému dievčatku.
Danuška sa volala
a moju pozornosť lákala.
Napíšem jej. Alebo nie...
Či to nebude len do prázdna volanie.
Napísal som a neľutujem,
odpísala, citujem:
„Čože, čože, že si mi napísal?“
Už vtedy som o nej tú najlepšiu mienku mal.
Dievča sa so mnou bavilo,
hneď a zaras odpisovalo,
miestami sa červenalo
keď moje lichôtky čítalo.
Mal som z toho dobrý pocit,
písal som si s ňou aj v noci.
Obom sa nám chcelo spať,
no radšej s tým druhým chatovať.
Rýchlo som si na ňu zvykol
a každý deň ihneď klikol,
či nemám novú erpečku
a či nestretnem Danušku.
Nebol to len ošiaľ letný,
s ňou bol ten chat vždy len pekný.
Trvá to už skoro rok
a spravili sme riadny krok.
Písali sme si toho veľa,
dnes je toho história celá,
ťažko sa mi lúčiť bude,
no taký deň snáď ešte dlho nepríde.
Vraj sa jej páči moje zmýšľanie,
no veď, prečo by nie,
keď len tie správne slova vyberám
a s nádejou ich posielam.
Snažím sa ju zaujať rečami,
no dúfam že raz aj skutkami.
Mne na tom totiž záleží,
a nie, nestraší mi vo veži.
Už na seba nemáme čas,
ja som tu a ty tam zas.
Nejako sme sa od seba vzdialili
a na to všetko akoby zabudli či kašľali.
Možno si si ma obľúbila,
keď si tu tak často chodila,
rady a názory si si odo mňa pýtala,
dobrú náladu nechávala
a keď si sa už rozlúčiť musela,
vždy aj smajlíka si poslala :-)
Viem, že to dnes ľahké nemáš
keď si svoje srdce namáhaš,
no len je tu stále niekto,
kto Ti drží Tvoje miesto.