Basnicky.sk

Aj keď sme nesedeli na jednej vetve
z nášho pra-stromu, mal som ťa najradšej
Vidím ťa na hladinách, cítim vo vetre,
nezabudnem na chuť, krupicovej kaše...

Nestihla si prečítať poslednú knižku
v najnovších smeroch, nabrať správnu výšku
Ale videl som: ako hovoríš so smrťou
ako si zmierená s poslednou púťou

Vôbec si sa nebála hukotu zvonov,
melancholického koncertu nefrónov
Chcela si sa už zaradiť do obehu,
rozdrobiť na kúsky, všetku našu nehu

Až vo chvíli keď ťa držali kolieská
a zraky hľadeli úsmevne do prázdna
Až tam som uveril, že vyhrá tá trieska,
ktorá jedla opiáty a sala do dna

Pláštovci si ťa hádzali ako uhlík,
aj tak si vtedy chcela, upratať stolík...
No čo všetko je teraz na zaplakanie?
Nechcela by si vidieť toľké sklamanie

Bola si to ty: kto držal väzby svorky
teraz iba pazúry, zlomili sa stovky
Sme samotármi chodiacimi v blate,
no tvárime sa, že chodíme po zlate

Tomu nerozumiem drahá moja teta
Chýba mi tvoja nádherná, múdra veta
Vždy si rada vravela:
Kec je dakto glupy, glupy zostane!