Chceme cudzie ruky,
aby chytali,
naše bolestné vzdychy.
Aby voda padala,
boli plné,
olivové sady.
Aby sme kričali na dievčatá,
aby nás chceli zvieratá.
Chceme ísť do cudzích miest.
V posteli sa hráme,
počúvame slová,
hranice sú posunuté,
tam,
kde niekto volá.
Polutovaniavhodné skutky.
Ty postrúhaná myseľ,
nezvratná.
Dátum vloženia 24. 5. 2011 10:06clovek
Vyslovene 2
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1855
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Mrakoplaš
tie čiarky a bodky ma neskutočne rušili...
ak to malo byť rytmické, tak ti to nevyšlo, hlavne ten záver je poriadne rozhádzaný...
24. 5. 2011 11:39 - Daniell.
Nehovorím že je to básnicky skvelé,tie čiarky rušili aj mňa atď. Ale napriek tomu sa mi páči keď niekto to čo píše píše s vlastným presvedčením a odhodlaním a nie len tak do vetra, v tejto básni sa mi práve to presvedčenie páči. Na mňa to proste zapôsobilo.
24. 5. 2011 11:50 - clovek (napísal autor básne)
o ten rytmus som sa nesnazil vobec ale inak diky.
24. 5. 2011 11:53 - Dee Ann
áno, mna tiež zaujala
24. 5. 2011 17:42 - papilio_ulisses
mňa zaujala, ale ako píšste, tie čiarky, bodky keby tam neboli tak by sa to volnejsie čítalo
24. 5. 2011 19:15