Tvár mi zmáča,
údolie premočené,
z dlaní tvorí mi,
nádrž žiaľu.
Kvapká po tvári
slza za bolesť,
po rukách pochoduje,
mravčia pochodeň.
Keď k slovám prikladáš
svoje city,
svoje dlane
na kolená.
Kráčam
po chodníku slasti,
kde sme sedávali
zasnený
jeden do druhého.
Dátum vloženia 20. 5. 2011 16:58nothing
Povedz mi slovko
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1692
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti