Basnicky.sk

Snork_Svk  Zobraziť/skryť lištu autora

Temné putovanie

letím tou chladnou tmou
a nekonečnou prázdnotou
som kométa celá z ľadu
poddávam sa tomu chladu

samota ma stále trápi
zaklinila ostré drápy
občas hviezda zohreje
až mi srdce rozochveje

avšak ďalej letím vdiaľ
srdce zase trápi žiaľ
teplom žiari iba chvost
na oblohe veľký skvost

ja som síce stále sám
lásku však ja rozdávam
keď milenci večer tajne
bozkávajú neprestajne

pod žiarou tej nádhery
boria všetky bariéry
moja púť však nekončí
pre tento rod cicavčí

cesta moja veky trvá
ktorá bude moja prvá
kedy druha si už nájdem
z cestovaním prestanem

jedným stať sa navždy
v žiare plnom daždi
naveky tak ostať spolu
veľkou guľou s popolu
Dátum vloženia 15. 5. 2011 23:53
Básnička je vložená v kategórii Priania
Počet zobrazení básne 3423
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Mrakoplaš

    treba si dať pozor na rytmiku, lebo tu ti nevyšla, tak ako by bolo dobré, všimneš si to keď si to prečítaš nahlas, pocítiš, že je tam niečo navyše, alebo niečo chýba...

    pozor aj na tvorenie rýmov, tož ako gramatické rýmy veľmi nedvíhajú úroveň básne a tiež treba dávať bacha na inverzie(prehodený slovosled), či nejakú zvláštnu konštrukciu verša, aby si čitateľa zbytočne neodvádzal od myšlienky básne

    16. 5. 2011 09:48
  2. Vieš čo? Nie.

    súhlasím so všetkým tuto povedaným, rytmiku som si dokonca aj ja miestami všimla a to už je čo povedať...a celkovo mi to prišlo také veľmi rozťahané, tá myšlienky, resp. vyrozprávanie tej metafory by sa dalo urobiť na podstatne kratšie a bol by to hutnejší text

    17. 5. 2011 00:03