Basnicky.sk

kráčaš cestičkou skropenou slanými slzami
a čriepky svojej duše za sebou tratíš
ako omrvinky ktorými za sebou cestu značíš
kadiaľ ťa tvoja smutná púť viedla za nami

z denníku vytrhávaš len tie prázdne strany
kde vôlu už z papierom zdielať dušu svoju
slovami čo zmyslu už pre teba postrádajú
tužiac letieť na krídlach čiernej vrany

si stratila a myšlienky v hlave zatratila
kožený obal tvojej pamäte nechty boria
a mosty v tvojej hlave už všetky horia
do základov všetky hradby srdca rozvalila

na pustom ostrove uprostred horiaceho mora
k tebe už žiadna schodná cesta nevedie
tí najstatočnejší sa v hĺbkach beznádeje
ticho topia a ich mŕtvych tiel je celá hora

túžbu po hrejivom objatí pery tíško šepkajú
ťažobu čo srdcu biť bráni nič nevie zahnať
slzy zastaviť a utrieť aby prestali padať
ale utíšenia sa zmätené zmysly nedočkajú

kde do klbka schúlene nešťastie tíško stoná
do kúta nemilosrdným smútkom zahnané
len na pospas krutému trápeniu vydané
úspech má len kto chrabré činy koná

môže byť len bláznom či hrdinom smelým
čo na svoj vlastný meč padnúť sa nebojí
ten tvoju utrápenú dušu z pasce zachráni
a znova vráti úsmev perám dlho pokleslým