Spať nekonečným spánkom,
čakať odmenu.
Aj keď sa blíži ráno
povedať si áno - a vstať.
Prebudiť dávno zabudnuté pocity
vzchopiť sa,
ukázať
kto je pánom.
Otvoriť okno duše a pozrieť sa von.
Aj keby tam bola krása,
aj keby tam bola nádej
chceš viac ako iní...
Chcieť nestačí
musíš byť silný, otvoriť srdce
odomknúť najtajnejšie dvere,
a nebáť sa.
Avšak, ani Ty nie si neomylný,
škoda.
Možno inokedy...
Dátum vloženia 8. 5. 2011 21:58Lacuna
Odvážny zbabelec
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1378
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Daniell.
Mne to príde ako keby si konzultoval niečo sám so sebou, konverzácia s tvojím druhým ja možno. Pre mňa toto moc nie.
8. 5. 2011 22:37 - Mrakoplaš
prvá strofa bola fajn, potom to skĺzlo tak ako to povedal Daniel,
možno keby si dal tomu iný záver, lebo takto si len znásobil ten pocit vnútorného monológu...
9. 5. 2011 09:08 - Lacuna (napísal autor básne)
Prečo hovoríte v mužskom rode?
Ale ďakujem za názor
9. 5. 2011 17:09 - Mrakoplaš
lebo z tvojho profilu nebolo jednoznačné či si chlapec alebo dievča
a vieš, chlapci sú viac citliví na svoje pohlavie ako baby, tak preto sme neriskovali možnú podráždenosť z autorovej strany
9. 5. 2011 17:23 - Lacuna (napísal autor básne)
Hmm, priznávam sa...som dievča!
9. 5. 2011 17:43