Znovu a znovu
padáš do večnosti
zabudnutých ciest
a zatváraš oči z vďačnosti
Za teba
ktorý si priepasťou,
už nikdy,
s odvahou lupičov.
Na večný spánok
opytuješ sa ustríc
so strachom roztváraš
balenie náušníc.
Čierne ruže.
Tak znela prosba,
no miesto toho
prosíš o ďalšiu hodinku Boha.
Nedáš ju
či vari sa bojíš?
že krátia spoločné časy,
to snáď už vieš.
Pomalými krokmi
blížiš sa k obchodu
po päťdesiatich rokoch
kupuješ slobodu.
Možno tam
spýtaš sa svätého Petra
prečo skrátil minulosť,
na posledné bozky na perách.
Dátum vloženia 7. 5. 2011 14:05Dee Ann 
50 rokov
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2700
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Daniell.
Pre mňa asi najlepšia báseň čo som od teba doposiaľ čítal. Ale do budúcna potom nie opytuješ ale pýtaš. Inak výborné.
7. 5. 2011 20:35 - daisy35
mne sa viac páčila tá báseň,ktorú si dala minule v tom voľnejšom štýle..
8. 5. 2011 11:27 - Dee Ann (napísal autor básne)
Tak dakujem
To je schválne tak to vraviela kedysi moja prababička, inak dakeujem.
Á ten volnejší štýl...to mi šlo minule ale teraz nie
Tak viem písať iba o určitej téme a momentálne nemám práve v tomto smere inšpiráciu....
Aj tak však ďakujem 
8. 5. 2011 16:41
vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
