Zabudol si si u mňa kľúč,
nedokážeš vniknúť do druhého sveta.
Prosím, ešte raz naše srdcia zlúč,
odchádzam, znela tvoja posledná veta.
Chcel si zatvoriť oči, byť v inom svete,
teraz Ťa od neho delí dotyk ruky.
Zvykol si hovoriť, hore je to iné, viete
tam už nezažijem žiadne muky.
Tak dúfam, že Ťa predstava nesklame,
že Ťa neopustí v tej krutej chvíli.
My si Ťa v srdci navždy necháme,
keď Ťa už opúšťajú aj posledné sily.
Žila som pre Teba,preto čo bolo krásne,
márne sa snažím zachrániť isku, keď aj tak zhasne.
Vidíš, čo si spôsobil, keď si pierko dopustil na zem padnúť?
Tým Ti smútok začal kúsky zo srdca kradnúť.
Ostala som sama, to si asi chcel,
milovať a ľúbiť ma, si každú chvíľu smel
No teraz už nedýchaš náš vzduch,
vyšiel si z tela, nahradil Ťa duch...
Dátum vloženia 1. 2. 2006 11:12Peta
Prečo taká krutá voľba?
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1416
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti