Vdýchavam lásku,
zázrak voňavých kvetov.
Maľujem obrazy,
dvoch roznych, vzdialených svetov.
Pozdvihujem nádej,
k nebeským tajomstvám,
vzdialené galaxie,
pod seba pochovám.
Nemými ústami,
spasím jarný svet,
a dotykmi nežnými,
ohúrim okolie.
Cítim samotu,
tú nahú bolesť vzdialenú,
mám chuť vykonať
všetkým kráĺom odvetu.
Bude zo mňa milenka,
v podvedomí stratená,
a občas aj dieťa,
čo tak rado zazerá.
Preniknem do hlbín
samotného bytia ľudstva,
a zviažem všetok čas do kvetín,
kým ma ty sám zaprieš,
do samotného otroctva.
Dátum vloženia 24. 4. 2011 13:10patris
Sen otroka
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1856
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- lajko71
Maľujem obrazy,
Pozdvihujem nádej,
spasím jarný svet,
Bude zo mňa milenka
a občas aj dieťa,
čo tak rado zazerá.
Preniknem do hlbín
samotného bytia ľudstva,
do samotného otroctva.
vybral som si zopar veršov
24. 4. 2011 14:03 - daisy35
neviem..pre mňa je to iba slabý emocionálny odvar ale pre iných nemusí
24. 4. 2011 16:23 - patris (napísal autor básne)
ďakujem obom
24. 4. 2011 18:59 - S
slabucke po formalnej aj obsahovej stranke.
24. 4. 2011 23:37 - patris (napísal autor básne)
...a tebe som už niečo povedala S-ko
25. 4. 2011 09:27 - S
zjavne som to zobral vazne
25. 4. 2011 10:36 - patris (napísal autor básne)
niekto je tu trápny
27. 4. 2011 10:20 - S
vsimol som si
27. 4. 2011 11:44 - Dee Ann
Naozaj pekné metafory...báseň ide...Len mi tam trošku ušla pointa...ale inak naozaj super
27. 4. 2011 14:24