Basnicky.sk

- márnicou

pred márnicou stál muž
mal na sebe čierny oblek

neviem či si ma všimol
keď som prechádzala okolo neho
s myšlienkou že pôsobí
živšie ako ten muž vnútri
ktorého v slabých chvíľach oslovujem otec

- hlava

nahla sa ku mne tá jeho hlava
rozprávala mi niečo o spriaznení
a tak som vytušila že ma chce pobozkať

pôsobila akosi veľko a smiešne tá hlava
a ja som nevedela čo mám povedať
tak som len stála a čakala
čo spraví tá hlava

ale hlava nespravila nič
trvalo to celé asi desať sekúnd
a tá hlava sa začala znovu vzďaľovať

bolo mi trochu ľúto
tento týždeň bola už tretia


- rozchod

šepla som rozchod
a na štvrtý krát som si za tým dokázala stáť

on mi potom ešte asi mesiac nosil kvety
sľuboval lásku
lepší svet lepšie básne lepšieho jeho
že sa zmení
vyvolával vypisoval
snažil sa mi sa vysvetliť
nijak sa to nelíšilo od iných mojich rozchodov



- väčšinou čítam len poetov

nemám depresie ako Veselková
plathovskú chuť si pustiť plyn
ani manžel mi nepije
ba ani ma nebije
ako trebárs ten Tikkannenovej

nie som ružička ani Ružičková
nemám rada kvety
ani nezbožňujem vtákov
nie som vlak prechádzajúci krajinou
neverím v boha
nemusím mať farbu v pravidelných intervaloch
rozmiestnenú po texte
tak ako krámy ktoré mám každý mesiac
a tak žiadnemu môjmu chlapovi neprišli
tak šokujúce že by som o nich chcela písať
nie som lesba
a keď chcem porno neuprednostňujem Lehanovú