Basnicky.sk

patris  Zobraziť/skryť lištu autora

Ďalšie vzkriesenie

Úsmev vystrieda plač,
a láska sa zmení,
jedným ladným pohybom,
na krehký a nedotknuteľný prach.

Pribíjam klince nevinnosti,
do srdca, ktoré tlčie čoraz pomalšie,
nevidím do diaĺav,
skúšam mávať krídlami, je to čoraz ťažšie.

Dotýkam sa vlastných túžob,
v rukách držím vlastnú zbrań,
pokus za ďalším pokusom stojí,
čo ma možno zachráni.

Necítim tú zimu,
za štyrmi nemými stenami,
ani tú krutú tmu,
medzi mojimi stehnami.

Zabuchol dvere,
svet bez slnka sa mi marí,
nevidím už ani vlastné maniere,
snáď to možno prebolí.

Na klavír prach sadá,
tikot hodín ma ešte viac zabíja,
dopisuje pero, a papier vzbĺkne bez jasného vysvetlenia,
cítim ako ma moje nebo nesie,

.........do ďalšieho vzkriesenia.
Dátum vloženia 17. 4. 2011 09:05
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2014
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Daniell.

    Rada:Ak niekde ti nepasuje rým nemusíš sa snažiť ho dam silou mocou dať,proste niekedy je dobre keď opatrne prejdeš z jednej strofy do druhej a potom použije rým niekde ďalej.Ale mám pocit že sa zlepšuješ postupne. A ten koniec je výborný.

    18. 4. 2011 14:27
  2. patris (napísal autor básne)

    ďakujem pekne

    19. 4. 2011 14:37